Vysejte divoké paradajky, na pestovanie nie sú náročné, vyžadujú iba dostatok priestoru
Netrpia chorobami, zachovávajú si pôvodný vzhľad i chuť stále stúpajú na rebríčku v obľúbenosti medzi záhradníkmi - ich pestovanie dobýva ďalšie a ďalšie záhradky. Divoké paradajky sú odolné voči plesni zemiakovej (kým sú klasické paradajky v dôsledku napadnutia touto chorobou už suché, divoké paradajky na rovnakom pozemku majú často ešte krásne zelené listy), je možné pestovať ich pomerne málo prácnym štýlom - proste z nich vytvoríme mini húštinu, majú vynikajúcu sladkú chuť.
Rastliny pôvodných druhov paradajok možno nájsť stále vo voľnej prírode, a to napr. v Ekvádore a Peru, sú šťavnaté, s typickou paradajkovou chuťou a vôňou. Pôvodné divoké paradajky majú okrúhle červené alebo žlté plody s veľkosťou ríbezlí až čerešne. Latinsky rastlinu nazývame Solanum pimpinellifolium.
Sadeničky paradajok si predpestujeme rovnako ako u klasických paradajok pekne doma na parapete, bez predpestovanie by sme mali plody neskôr. Semená vysievame v marci (v prvej polovici), do zmesi zeminy s kompostom (1:1). Predpestované sadeničky vysadíme von po posledných jarných mrazoch. Stanovište im vyberieme slnečné a dbáme na to, aby sme rastlinám ponechali dostatočný priestor. Rastliny rastú veľmi do šírky a rôzne sa vetvia (jedna rastlina môže zabrať plochu až 4m2), vzájomne sa prepletajú a často vytvoria nepreniknuteľnú húštinu, nikdy ich však nezaštipujeme. Čím viac by sme ich zaštipovali, tým viac by sa rozrastali. Má to aj svoje výhody: húština si udrží dlhšie vlahu a vytesní burinu, ktorá tu neprerastie. Nevýhodou je, že paradajky môžu od spodnej časti plesnivieť. Kríky môžeme pestovať aj na opore (plody sa zberajú ľahšie a neplesnivejú). K opore sa musia priväzovať. Pri svojom bujnom raste potrebujú veľa živín - dobre ich možno pestovať v druhej trati, avšak pozor - čím viac vyhnojená pôda, tým menej plodia a rastú skôr listy. V čase vegetácie ich bohato zavlažujeme, nebojíme sa ani postriekanie listov (na plesne nie sú náchylné).
Plody zrejú od začiatku augusta a hodia sa k priamej konzumácii. Zberať môžeme až do prvých mrazov. Sú zoskupené v strapcoch, pri zbere je lepšie celú stonku jednoducho odstrihnúť. Z jednej rastliny môžeme zožať ročne až stovky sladučkých plodov. Plody skvele chutia v miešaných šalátoch ochutených bazalkou, môžeme ich aj sušiť či konzervovať.
Prezreté plody sami praskajú a vysemeňujú sa, na jednom mieste nám tak môžu paradajky vyrásť aj v ďalšom roku.
Ak to zhrnieme, tak oproti klasickým paradajkám má ich pestovanie nesporné výhody:
- sú odolné proti plesni zemiakovej.
- nemajú vysoké nároky na starostlivosť.
- majú výbornú sladkú chuť.
- sú odolné nízkym, ale aj vysokým teplotám.
- plodia aj v tom najviac daždivom roku.
- znesú aj pestovanie v nádobách.
- na stanovisku sa môžu množiť samovýsevom.
