Ako bojovať so slimákmi?
Rýchlo sa množia a zožerú, na čo prídu. Kto? Slizovec iberský (Arion lusitanicus), v skratke jednoducho slimák. Na Slovensko sa dostal z Pyrenejského polostrova, západného Francúzska a Anglicka pred 50 rokmi, čoskoro dobyl celú Európu a dostal sa až do USA.
Podobá sa nášmu domácemu slizovcovi čiernemu (Arion rufus) a to svojou veľkosťou 8–12 cm. Líšia sa však sfarbením – slizovec čierny je čierny alebo jasne tehlový a má menší apetít, ako jeho španielsky príbuzný hrdzavý, akoby zašpinený. Mladí slizniaci sú však nezameniteľní – pri slizovcovi čiernom sú mliečne biely s tmavými tykadlami, pri slizovcovi iberskom sa vyfarbujú od žltej po hnedú a na chrbte majú dva jasnejšie sfarbené pruhy.
Slizovci iberskí sa pária v júni, vajíčka kladú oba, každoročne to môže byť až 220 ks, rozdelených do niekoľkých znášok. Najviac ich kladú na prelome augusta a septembra, slizniaci sa liahnu po cca 40 dňoch. Vajíčka nakladené v septembri prezimujú a liahnu sa na jar, čím je teplejšie, tým skôr. V našich podmienkach dospelí zimu väčšinou neprežijú.
A ako s nimi teda bojovať, aby počas pár dní nezlikvidovali celú záhradu? Ideálna je kombinácia všetkých dostupných metód – zber, nástraha pascí, biologická ochrana, ale hlavne aj dôslednosť. Nevzdávajte sa a záhrada sa opäť vráti do pôvodnej rovnováhy.
Ako chrániť rastliny?
Rastliny zalievame, pokiaľ možno, priamo ku koreňom a pôdu okolo zbytočne nezvlhčujeme. Kompost umiestnime čo najďalej od záhonov a pred použitím ho radšej preosejeme. Slizniaci majú radi vlhko – t. j. kôpky trávy, úkryty z dreva. Využijeme ich teda ako prirodzených lapačov a často ich kontrolujeme. Ráno alebo za súmraku zaobídeme záhradu a pozbierame ich – je to najlacnejší, aj keď trochu pracný variant. Potom ich čo najrýchlejšie usmrtíme, najlepšie zaliatím vriacou vodou.
Lákadlom pre slizniakov je pivo. Do záhonov zapustíme nádoby, nalejeme dostatočné množstvo tekutiny a pasce každý deň kontrolujeme. Nevýhodou tejto pasce je, že môže prilákať aj slimáky z ďalekého okolia.
Záhony chránime aj mechanicky. Používame rôzne bariéry – zapustené plechy s okrajom zahnutým smerom von, medený drôt, pásy suchého materiálu – piliny, slama, škrupiny.
Väčšinou im nechutia aromatické rastliny, takže nimi môžeme olemovať záhon, napríklad šalvia, tymian, levanduľa.
Využijeme prirodzených nepriateľov, napríklad ropuchy, jašterice, ježkovia, slepúchy, užovky, piskor aj niektoré druhy vtákov – na záhrade im vyhradíme kútik, kde sa môžu zabývať a prirodzene pomáhať. Ak máme možnosť, zaobstaráme kačice - indickej bežcov. Slimáky vyhľadáva a sú pre ňu pochúťkou. Jedna kačica nazbiera za deň v priemere osemdesiat dekagramov ulitníkov. Vajíčkami sa živia aj slimáky s ulitou.
Na mladých slimákov pôsobí ako nervový jed obyčajná káva, použijeme kávovú usadeninu.
Prirodzeným nepriateľom je parazit, hlísta (Phasmarhabditis hermaphrodita). Neohrozuje zdravé prostredie na záhrade a nehubí prirodzených predátorov.
Pri použití chemických prostriedkov dávame pozor, aby sme neohrozili domáce zvieratá. Účinné sú prípravky na báze zlúčenín fosforu a železa, tým dáme prednosť, pretože by nemali ohroziť ostatné živočíchy.
