Paštrnák – pokiaľ nevzíde petržlen, je ideálnou náhradou
Paštrnák, koreňová zelenina našich babičiek, ktorá sa stáva obľúbenou aj teraz. Pestovanie je jednoduché a čerstvý vydrží po celú zimu. Je vynikajúcou zeleninovou prílohou, možno ho variť aj piecť.
Než sa v 19. storočí objavila cukrová repa, bolo pestovanie paštrnáku rozšírené od stredoveku po celej Európe. Vtedy povarený paštrnák slúžil ako sladidlo (šťava sa nechala odpariť a hnedá hmota sa používala ako med). Rovnako tak paštrnákové víno bolo považované za kvalitné ako malvaz a v Írsku sa bežne pilo paštrnákové pivo. Paštrnákom sa dodnes v Taliansku kŕmia prasatá chované na parmskú šunku.
Paštrnák má veľmi dlhú vegetačnú dobu, semená klíčia veľmi pomaly, podľa teploty 7–21 dní. Na pôdu a živiny nie je náročný, vyberieme pre neho slnečné, otvorené stanovisko. Vysievame ho priamo na záhon začiatkom jari, keď nastane priaznivé počasie, do riadkov vzdialených 40 cm a do 2 cm hĺbky. Od vyjednotenia vyrastených rastliniek už nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Jednotí sa v štádiu troch až štyroch pravých listov na vzdialenosť 9–12 cm. Pokiaľ vám nevzíde petržlen, môže ho spoľahlivý paštrnák nahradiť. Seje sa neskôr a do zimy ešte dobre narastie. Paštrnák je veľmi otužilý a zbierame ho v dobe, kedy je inej čerstvej zeleniny málo. Cez zimu môže zostať na záhone. Pri výseve pamätajte na to, že na záhone bude takmer celý rok.
Paštrnák, rovnako ako iná koreňová zelenina, je náchylný k chorobám a škodcom. Čiernou hnilobou trpí pri veľmi častom výseve či na uľahlých pôdach. Napáda ho tiež vŕtavka mrkvová a pozor tiež na myši, pri premnožení dokážu dosť poškodiť prezimujúci porast. Zbierať možno od mája, neskôr už rastlina vybieha do kvetu.
Paštrnák má viac vitamínov než jeho blízka príbuzná mrkva. Obsahuje vysoké množstvo draslíka a je tiež cenným zdrojom vlákniny. Liečivými účinkami sú známe koreň a plody a obvykle sa podáva ako nálev (2–3 lyžičky na 250 ml), ktorý popíjame 2–3x denne. Pôsobí močopudne a má upokojujúce účinky podobne ako napr. medovka. Užívaním sa zlepšuje chuť k jedlu a pomáha pri čistení močového mechúra od močových kameňov či piesku. Alkaloid pastinacin obsiahnutý v koreňoch tlmí kŕče hladkého svalstva. U niektorých jedincov však môže užívanie paštrnáku vyvolať alergickú reakciu po vystavení sa slnečnému žiareniu.
Konzumujeme aromatický a sladký koreň, ktorý chuťou pripomína mrkvu, má však až trikrát viac cukru. Paštrnák sa môže pridávať do polievok, môžete ho ale použiť aj k príprave šalátov a paštrnákovej kaše. Ak bude koreň vystavený na niekoľko týždňov teplotám okolo bodu mrazu, zosladne a získa lepšiu chuť.
