Viete, ako na správne pestovanie tekvice?
Tekvica už sa aj v našich končinách stala symbolom jesene. K tomuto ročnému obdobiu totiž sedí úplne dokonale, nielen svojou farbou, ale aj chuťou. Aby ste však na jeseň zberali obrie plody, musíte si tekvice už na jar vysiať a predpestovať zo semien.
Existuje v najroztodivnejších tvaroch, rôznych veľkostiach aj farbách. Nájdete medzi nimi vskutku delikatesy na kuchynskú úpravu, ktorých pestovanie nie je náročné. Tekvice rastú bujne a sú veľmi plodné, vyžadujú iba dostatok priestoru a živín.
Tekvica (tekvica) patrí k rodu Cucurbita L., ktorý zahŕňa 27 druhov pochádzajúcich z tropickej a subtropickej Ameriky. Prvé pestovanie tekvíc siaha do doby 4 500 rokov pred Kristom. Už praobyvatelia Ameriky hľadali plody divokých tekvíc pre jedlé semená bohaté na tuky.
S predpestovaním sa začína v apríli. Po vyklíčení semená tekvice (asi po 2, alebo 3 týždňoch) prepichajte do kvetináčov, alebo ich rovno presaďte do vonkajších záhonov, ale pozor na prízemné mrazy. Treba dávať pozor na počasie, a ak by sa výraznejšie ochladilo, musíme rastliny tekvíc cez noc prekryť napríklad slamou.
Inak vyrastené rastliny vysádzame von až po zmrznutých. V polovici mája je vhodný priamy výsev do hniezd, v spone 2 x 0,5-1 m podľa vzrastnosti odrody. Semenáče z priameho výsevu ich väčšinou vo vývoji doženú.
Tekvice majú rady slnko, ale vyrastú aj v polotieni, vyžadujú však veľké množstvo vody. Počas vegetácie odstraňujte burinu, zavlažujte a hnojte.
Tekvice sú jednodomé, cudzoopelivé a opeľuje ich hmyz. Na jednej rastline sa vyvinú kvety samčie aj samičie. Hmyz však ľahko prenesie peľ z jednej odrody na druhú, čo zapríčiní nežiaducu hybridizáciu.
V období zrelosti majú tekvice malé suché praskliny na stonke. Ak sú zrelé, spoznáte aj podľa tvrdosti šupky, ktorá je oproti nezrelým plodom navyše matná.
Obsahujú najmä provitamín A a vitamíny B a C, ďalej sacharidy, bielkoviny, vlákninu, horčík, železo a vápnik. Semená majú vysoký obsah zinku, majú preháňavé účinky a napomáhajú liečbe chorôb močového mechúra a močovodov.
V tradičnej ázijskej medicíne sa používa na liečenie problémov so slezinou, pankreasom a žalúdka. Odstraňuje aj škodliviny z čriev, podporuje trávenie, posilňuje imunitný systém, pôsobí protizápalovo, upokojuje nervy, uľahčuje činnosť srdca, znižuje hladinu tukov v krvi, pomáha pri ateroskleróze, reumatizme a dne.
Najznámejšie druhy tekvíc
Najžiadanejšou tekvicou na kuchynskú úpravu je Hokkaido. Vynikajúca je oranžová tekvica Uchiki Kuri, ale výbornú chuť má aj zelená tekvica Kuri-Kabocha, ktorá má rovnako intenzívne oranžovú dužinu.
Špagetová tekvica (Vegetable Spaghetti) má chutnú dužinu, jej zvláštnosťou je, že sa po tepelnom spracovaní rozpadá na jemné vlákna, ktoré vyzerajú ako špagety.
Tekvica muškátová (Waltham Butternut) má veľmi vodnatú dužinu, jadrovník má však len v rozšírenej koncovej časti a nie v celom strede, ako je to obvyklé o iných druhoch.
Biela tekvica Lumina má oranžovú, tiež pomerne vodnatú dužinu a využíva sa hlavne na dekoratívne vyrezávanie (carving), rezy zaschnú a tekvica sa nekazí. Okrasne vyzerajúca je tekvica Sweet Dumpling, pritom je to jediná tekvica, ktorú je možné veľmi dlho skladovať.
Indická uhorka alebo kalabasa či lagenaria je tekvica, pri ktorej sa názory na jej chuť rôznia. Je potrebné žať mladé plody v momente, keď plod ľahko rukami ohnete do oblúka bez toho, aby ste ho zlomili. Pokiaľ už ohnúť nejde, na konzumáciu sa nehodí a radšej túto tekvicu usušte a využite ako okrasnú.
Pre dlabanie strašidelných tvárí na Halloween je tou pravou tekvicou Gigant. Má však aj výbornú chuť v koláči alebo zavarená.Pokiaľ sa vám do pestovania nechce, alebo nemáte priestor a kupujete v obchode plody na varenie, voľte skôr tie ťažšie kusy.
U nich je možné zaručiť, že budú plné dužiny, ľahšie kúsky bývajú naopak plné semienok - a hodí sa tak skôr na vydlabanie. To, aká je tekvica zrelá môžete posúdiť podľa praskliniek na šupke a zaschnuté stopky.
