Kedysi sa pestoval len ako okrasná rastlina, plody baklažánu sú však lahôdkou

Aj v našich končinách už zdomácnela teplomilná zelenina a nie je problém vypestovať ju v teplých oblastiach len vo voľnej pôde. Inde pomôže napríklad skleník či fóliovník, ak ho máte, skúste si vypestovať baklažán. Táto zelenina miluje teplo, podobne ako papriky. V ideálnych podmienkach narastie do viac ako metrovej výšky a vy potom budete zbierať plody zaujímavé farbou aj tvarom.

Do našich krajín sa dostal až z ďalekej východnej Indie, kde v teplej klíme rastie ako trvalka. V Európe sa pestoval zhruba od 15. storočia, avšak spočiatku sa vyskytli rôzne názory na vhodnosť konzumácie jeho plodov a pestoval sa skôr ako okrasná rastlina. Niektorí považovali prílišnú konzumáciu plodov baklažánov za nebezpečnú. Mala spôsobovať pominutie mysle (v Grécku sa napr. nazýval „jablkom bláznov“). Baklažán nezaprie svoje príbuzenské vzťahy s paradajkami a paprikami, ale aj zemiakmi a tabákom a rovnako ako tieto rastliny rastie v noci.

Baklažán, rovnako ako paradajky tvoria aj postranné výhony, ktoré treba včas odstraňovať. Ponecháme len štyri výhony – baklažán potom bude silnejší a vytvorí väčšie plody. Plodov na dopestovanie necháme na rastline maximálne päť až sedem, potom sa môžeme dočkať plodov váhy okolo pol kilogramu aj viac a tridsať centimetrov dlhých. Predpestované sadenice vysádzame na konečné stanovište po polovici mája, na vzdialenosť štyridsiatich centimetrov, vždy po jednej rastline.

Vyhovujú mu humózne, hlbšie a dobre spracované pôdy. Ak ich pestujete vo fóliovníku alebo skleníku, nezabudnite tiež na to, aby k baklažánom mali prístup včely, kvôli opeleniu kvetov. Inak by ste museli nastúpiť so štetčekom a opeľovať rastliny vlastnoručne. Prievan však baklažán neznáša, ak mu budete vetrať, myslite na to. Po nasadení plodov nechajte len vybraný počet a zvyšok odstráňte. V čase tvorby plodov sa zvyšujú jeho nároky na vlahu. Zalievame odstátou vodou, nie príliš tvrdou. Prihnojujeme rovnako často ako ostatná plodová zelenina a to hnojivom na plodové zeleniny. Plody zberáme so stopkou pred plnou zrelosťou, budú mať pevnejšiu dužinu a jemnejšiu chuť. Prezreté mávajú horkasté semená, ktoré je potom lepšie vydlabať, inak je chuť dužiny jemná a príjemná.

Z odrôd u nás najčastejšie pestovaných je to 'Český skorý' – baklažán s fialovou lesklou šupkou a plodmi asi dvadsaťcentimetrovými.

Odroda baklažánu s bielou šupkou je 'Beatrice' alebo 'Casper', 'Klara', 'Falcon F1' či 'Laura' je odroda fialová a baklažán 'Serena' má šupku skôr ružovú.

Baklažán má schopnosť poradiť si s neduhmi zažívacími a poruchami látkovej výmeny. Plody majú dostatok vitamínov A, B a C, ale hlavne niektoré minerály – draslík, fosfor, horčík, mangán, meď, sodík, zinok a železo. Látky v ňom obsiahnuté napomáhajú správnej funkcii pečene, znižujú cholesterol v krvi, baklažán je vhodný aj pre diabetikov, pretože upravuje hladinu krvného cukru. Pektín, ktorý je v značnom množstve obsiahnutý v dužine, výborne prečistí črevá od nestrávených zvyškov potravy. Plody pred úpravou nelúpeme, pod šupkou je v dužine ukrytých najviac rutínu – látky, ktorá spevňuje cievne steny.

Pri krátkodobom skladovaní nedávajte plody do chladničky, získali by horkastú chuť.