Vypestujte si vlastné elixíry zdravia
Niektoré znášajú i mrazy, iné sa pestujú v prenosných nádobách. Väčšina týchto rastlín pochádza z ázijských krajín. Niet sa čo čudovať, čínska medicína ich má overené tisíce rokov a v krajinách, kde sa užívajú, dosahujú ľudia tradične vysoký vek.
Ženšen päťlistý – Jiaogulan (Gynostemma pentaphyllum)
Patrí medzi tradičné čínske „byliny nesmrteľnosti", rastlinné adaptogény, ktoré zvyšujú odolnosť organizmu voči stresu. Názov si tento ženšen vyslúžil vďaka obsahu gypenosidov, ktoré sú veľmi podobné ginsenosidom, obsiahnutým v pravom ženšene (Panax ginseng). Ten sa však na rozdiel od jiaogulanu veľmi ťažko pestuje a kvalitné produkty z neho sú preto drahé. V Ázii je ženšen päťlistý už po tisícročia považovaný za elixír mladosti a vitality. Moderné výskumy jeho účinky potvrdzujú, patrí medzi ne podpora imunitného systému a fyzickej i psychickej kondície, pomoc pri znižovaní hladiny cholesterolu a cukru v krvi, regenerácia pečene a obličiek, harmonizácia tráviaceho systému.
Nálev pripravíme z čerstvých i sušených lístkov. 1–2 lyžičky jemne nakrájaných alebo podrvených listov zalejeme šálkou vriacej vody a necháme 10–15 minút lúhovať (pri dávkovaní môžeme, podobne ako u iných byliniek, zohľadniť i svoju váhu – vyšší a mohutnejší človek potrebuje vyššiu dávku, čo nie vždy býva zohľadnené pri dávkovaní liekov, podobne ako vek, pričom spolu s vekom sa spomaľuje metabolizmus, všetko ostáva v tele dlhšie a účinkuje preto silnejšie). Užívame 2–3x denne po dobu 3–4 týždňov, potom je ideálna aspoň dvojtýždenná pauza (žiadny adaptogén nie je vhodné užívať trvale, avšak po pauze možno kúru ešte raz zopakovať).
Ide o popínavú rastlinu, ktorú môžeme pestovať s oporou, alebo ju nechať visieť zo závesného kvetináča. Dariť sa jej bude na svetlom mieste, v humóznom, stále mierne vlhkom substráte. Prospieva jej letnenie a znáša i pomerne nízke teploty, ale ak zimuje v chlade, môžu jej opadávať listy a odumierať celé výhonky (korene však ostávajú životaschopné, iba odpočívajú). Pri celoročnom pestovaní v interiéri väčšinou dobre prospieva. Možno ju množiť odrezkami, vrcholový odrezok stačí dať do ľahkého substrátu, ktorý udržujeme mierne vlhký.
Schizandra čínska (Schizandra chinensis)
Pochádza z Číny, Japonska a južného Sachalinu. Jej plody sú v tradičnej čínskej medicíne pre výnimočne koncentrovaný obsah zdraviu prospešných látok používané už tisícky rokov. Možno ju pomerne ľahko pestovať i u nás. Bobule schizandry obsahujú ovocné cukry, vitamín C (21 mg) a značné množstvo éterických olejov a minerálov. To by pre prospech zdravia stačilo, schizandra je však naviac známa svojim tonizujúcim efektom, vďaka obsahu špecifickej látky, schizandrínu. Okrem harmonizácie a povzbudenia celého organizmu schizandrín priaznivo pôsobí pri ochoreniach obličiek, zlepšuje ostrosť zraku a uzdravuje pečeň, uvoľňuje duševné napätie a zmierňuje depresívne stavy. Pomôže pri únave, prepracovanosti a psychickom i fyzickom vypätí, pomáha i diabetikom a reumatikom.
Bobule majú osviežujúcu chuť a voňajú po iskerníkoch. Voskovité ružovkasté alebo žltkasté kvety majú príjemnú citrónovú vôňu, v niektorých rokoch na rastline prevažujú len samčie kvety, inokedy samičie alebo súčasne samčie a samičie. Je dobre pestovať preto vždy viac rastlín. Po opelení sa vytvorí až osem centimetrov dlhé strapcovité súkvetie, z ktorého sa vyvinie až štyridsať sýto červených, mäkkých bobúľ. Rastlina plodí štvrtý až piaty rok po výsadbe, bobule zrejú v auguste až v septembri, zberajte ich včas, aby neprezreli. Schizandru vysaďte na výhrevné miesto pri južne orientovanej stene. Ako popínavá rastlina potrebuje oporu a dostatok priestoru. Sadenice vysádzame do radov tak, aby medzi sebou mali odstup najmenej jeden meter. Rastliny potrebujú skôr ľahšiu a priepustnú pôdu s dostatkom živín.
