Chia - Salvia hispanica - semená - 10 ks

Verbena alebo Železník lekársky je nízka letnička hodiaca sa predovšetkým do skaliek. Môžeme ju tiež pestovať v kvetináči.

Kvitne krásnymi fialovými kvietkami od júla do konca augusta.

Už v staroveku bola táto rastlina rozšírená a dokonca ponímaná ako rastlina, ktorá má nadpozemskú moc.

Ide o vytrvalú bylinku, ktorá v čase, keď nebola iná čerstvá zelenina dostupná, sa používala do šalátov alebo varená ako kapusta.

Barborka obsahuje vitamín C aj provitamín A, je zároveň močopudná. Svoju chuťou pripomína žeruchu vodnú. Rastie voľne ako divoká rastlina, ale pestuje sa aj na domácich záhradkách. Narozdiel od žeruchy vodnej sa oveľa jednoduchšie pestuje.

Pod pojmom "potočnica lekárska" sa skrýva všeobecne známejší názov žerucha potočná. Táto liečivá rastlinka rastie pozdĺž riek a potokov a je okrem iného používaná na lekárske účely.

Vňať z tejto rastliny sa používa proti nadúvaniu a je zdrojom vitamínu C. V neposlednom rade tiež zvyšuje chuť do jedla.

Žeruchu môžeme použiť aj len tak do šalátu, kam sa hodí vďaka svojej ľahko korenenej a horkastej chuti. Na záhrade s jazierkom alebo na veľa vlhkých záhradách napríklad pri potoku nie je problém s pestovaním tejto prospešnej liečivky. 

Aksamietnica mexická, známa aj ako Mexický Tarragon, je mrazuvzdornou okrasnou rastlinou pôvodne pochádzajúcou z oblasti Mexika.

Rastlina vonia po anízu a vytvára krásne kvety zlato-žltej farby. Je využívaná ako liečivá rastlina aj ako korenie (je možné využívať jej listy aj kvety).

Balenie obsahuje 200 semien.

Nátržník je viacročka, ktorá prináša žlté kvety s končiacim letom. Jej výška je najviac 30 cm, takže ju môžeme radiť k drobným bylinkám. 

V liečiteľstve sa používa ako adstrigent o zrážanlivými a dezinfekčnými účinkami.

Ide o viacročnú liečivú rastlinu, ktorá sa v podobe čaju používa pri suchom kašli. 

Listy sa používajú ako špenát alebo ako dekorácia jedla, ktorá sa dá aj jesť.

Z koreňov ibiša môžeme variť alebo ich priamo opekať, získajú sladkastú chuť. Pri zmiešaní koreňov s cukrom, môžeme vytvoriť cukríky známe ako gumové cukríky Marschmallows.

Mandragora lekárska, čiže mandľovník, je vytrvalou bylinkou, ktorá hrá významnú úlohu v histórii a mytológii.

Prirodzene sa vyskytuje v Stredomorí a mimo tohto prostredia môže byť jej pestovanie náročné.

Veľké, sýtozelené listy vyrastajú priamo z koreňa a môžu dosahovať dĺžku až 40 cm.

Zvonkovité kvety fialovej či modrej farby sa obvykle objavujú na jar.

Po odkvitnutí sa následne vyvíjajú žlté alebo oranžové plody, pripomínajúce malé paradajky.

Pozor, plody sú jedovaté.

Zaujímavý je koreň rastliny, ktorý je mäsitý a často je vetvený tak, že evokuje ľudskú postavu.

Mandragora obsahuje alkaloidy, ktoré môžu pôsobiť sedatívne a v niektorých prípadoch aj halucinogénne.

Preto sa v minulosti využíval na alchýmiu.

Rastlina sa tiež využívala v tradičnej čínskej medicíne ako anestetikum.

Kvôli potenciálne nebezpečným vedľajším účinkom a toxicite sa v dnešnej dobe mandragora v lekárstve používa veľmi zriedka.

Všetky časti tejto rastliny sú jedovaté.

Najvyššia koncentrácia toxínov je v plodoch a koreni. Požitie môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v extrémnych prípadoch dokonca k úmrtiu.