Vypestujte si svoj štvorlístok pre šťastie

Šťaveľ (Oxalis deppei) je u nás veľmi dobre známy ako "rastlina pre šťastie k Novému roku". Patrí do roku Oxalidaceae – kysličkovité. Pôvodom pochádza zo Strednej Ameriky (Mexiko), bol popísaný v roku 1822. Jedná sa o ozdobnú trvalku s ďatelinovými listami, v našich podmienkach nie je bohužiaľ bezpečne mrazuvzdorný, pokiaľ by ste ho chceli pestovať v záhrade, nie len ako izbovú rastlinu. 

Dorastá do výšky 15–20 cm a dekoratívny význam majú najmä listy. Jeho zásobným orgánom je drobná, riedka guľovitá cibuľa s veľkým bielym repovitým koreňom, ktorý slúži rastline ako zásobáreň vody. Pri skladovaní v suchom prostredí dužinatý koreň vysychá a odpadá cibuľa. Podobný typ koreňov majú aj niektoré druhy scily. Cibuľky majú veľkosť 4–5 cm. Nadzemná časť tvorí štvorpočetné listy, smaragdovo zelené s výrazným červeno-hnedým krúžkom uprostred, ktoré husto vyrastajú na dlhých stopkách priamo z pôdy a k večeru sa dáždnikovito uzatvárajú. Kvety majú ružovo-červenú farbu a sú zostavené v riedkom súkvetí. Ak ho pestujete vonku, ukončuje vegetáciu s príchodom mrazu. 

Väčšina šťaveľu vyžaduje kyslejšiu pôdu, tento druh však spoľahlivo rastie v každej záhrade. Na stanovisko sa vysádza v apríli, vyhovuje mu plné slnko alebo polotieň, hĺbka výsadby je 4–6 cm, vzdialenosť 15–20 cm. Pred výsadbou pôdu vyhnojíme základnou dávkou hnojiva. Pri pestovaní nevyžaduje zvláštnu starostlivosť. Vďaka dužinatému koreňu šťaveľ znáša aj nedostatok vody. Po prechode prvého mrazu sa cibuľa aj s koreňmi zožne a nechajú zaschnúť. Keď odpadnú dužinaté korene, uložia sa pri teplote 2–8 °C v suchej miestnosti. Rozmnožovanie je možné dcérskymi cibuľkami, ktorých každoročne narastá veľké množstvo. 

Bude ozdobou skaliek, suchých záhonov a múrikov, vhodný je na okraje trvalkových záhonov a krovín. Je to tiež výborná obrubová kvetina a veľmi dekoratívna hrnčeková rastlina. K rýchleniu sa používajú tepelne upravené hľuzy, domáce prirýchľovanie sa neodporúča.