Kotvičník zemný - Tribulus terrestris - semená - 7 ks

Africká liečivá bylina = Sutherlandia frutescens má blahodarné účinky na náš organizmus.

Má dokonca preukázané pozitívne účinky aj u liečby rakoviny. Ide o vytrvalú rastlinu, ktorá sa ľahko pestuje a pekne kvitne. Nie nadarmo sa jej hovorí všeliek.

Ruta voňavá vyžaduje dostatok slnka. Ide o viacročnú bylinku. V skutočnosti dobre poslúži ako korenie či na dochutenie rybej polievky. 

V kuchyni je teda dobre upotrebiteľná, pretože sa svojou sladkou až aromatickou vôňou výrazne odlišuje od ostatného korenia. 

Ruta sa hojne používala v antike. Dnes však patrí medzi vzácne korenie.

Tento u nás najznámejší bodliak sa používa pri liečbe diabetes. Jeho koreň varený alebo sušený, sa konzumuje v ľudovom liečiteľstve.

Šišiak bajkalský je veľmi odolná liečivá rastlina, kvitnúca fialovými kvetmi. Svoje využitie nájde hlavne v kuchyni.

Ide o mrazuvzdornú liečivku, ktorá je vhodná na pestovanie aj vo vyšších polohách. Rastlina dorastá maximálne do výšky okolo 30 cm.

Lístky šišiaku sa pripravujú rovnako ako špenát.

Veronika lekárska sa bežne nachádza na lúkach a pastvinách po celej Európe, na Kaukaze alebo v USA. Ide o viacročnú bylinu. 

Veronika lekárska sa pestuje vďaka svojim liečivým účinkom, zbierame predovšetkým vňať z kvetov, ktorá sa používa proti kašľu a zápalom horných dýchacích ciest.

Semená sú veľmi drobné.

Schizandra čínska pôvodne pochádza z Číny. Schizandra obsahuje liečivo Schizandrin, ktoré je obsiahnuté v celej rastline. Schizandrin je látka, ktorá sa používa ako stimulujúci a tonizujúci prostriedok a preukázateľne zvyšuje práceschopnosť.

Je to plne mrazuvzdorná popínavá rastlina. Môžeme v liečiteľsve využiť všetky časti rastliny.

Betonika lekárska je vytrvalá pomaly rastúca rastlina, ktorá dosahuje výšku až 80 cm. Nazýva sa aj Stachys.

Už od pradávna sa využíva v liečiteľstve, ale je to aj okrasná rastlina.

Kvitne počas leta od júla do septembra ružovými či fialovými kvetmi, ktoré veľmi priťahujú včely a čmeliaky.

Kvety vydržia dlho vo váze.

Mandragora lekárska, čiže mandľovník, je vytrvalou bylinkou, ktorá hrá významnú úlohu v histórii a mytológii.

Prirodzene sa vyskytuje v Stredomorí a mimo tohto prostredia môže byť jej pestovanie náročné.

Veľké, sýtozelené listy vyrastajú priamo z koreňa a môžu dosahovať dĺžku až 40 cm.

Zvonkovité kvety fialovej či modrej farby sa obvykle objavujú na jar.

Po odkvitnutí sa následne vyvíjajú žlté alebo oranžové plody, pripomínajúce malé paradajky.

Pozor, plody sú jedovaté.

Zaujímavý je koreň rastliny, ktorý je mäsitý a často je vetvený tak, že evokuje ľudskú postavu.

Mandragora obsahuje alkaloidy, ktoré môžu pôsobiť sedatívne a v niektorých prípadoch aj halucinogénne.

Preto sa v minulosti využíval na alchýmiu.

Rastlina sa tiež využívala v tradičnej čínskej medicíne ako anestetikum.

Kvôli potenciálne nebezpečným vedľajším účinkom a toxicite sa v dnešnej dobe mandragora v lekárstve používa veľmi zriedka.

Všetky časti tejto rastliny sú jedovaté.

Najvyššia koncentrácia toxínov je v plodoch a koreni. Požitie môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám a v extrémnych prípadoch dokonca k úmrtiu.