Sadíme a pestujeme – Zemiaky
Súčasťou jedálnička bežných obyvateľov sa zemiaky stali až v 19. storočí. Pochádzajú z Ameriky a patria medzi okopaniny. Pestujú sa podobne ako hlúboviny v prvej trati, patria tak k náročnejším plodinám. Náročná je najmú príprava pozemku a neskoršia "údržba".
Pestovanie nebude úspešné, pokiaľ si nezaobstaráte kvalitnú certifikovanú sadbu. Ponuka na trhu je široká, vyberať môžete z viac než stošesťdesiat druhov. V našom obchode zakúpite odrody od preverenej značky Kiepenkerl (napr. Agria, Bellarosa, Laura, Monique Blaue St. Galler). Pred výsadbou necháme zemiaky naklíčiť. Napučané klíčky by mali byť dlhé jeden až dva centimetre, dlhšie klíčky by sa pri výsadbe ulomili a nové pučanie by sadbu vysililo.
Zemiaky nebudú prospievať v pôde príliš ťažkej, ílovitej, chladnej a utuženej. Trpeli by tu plesňami, hľuzy by boli nevzhľadné a mohli by byť popraskané. V jari sa tiež tieto pôdy s malým obsahom vzduchu zle a neskoro prehrievajú. Lepšiu a vyššiu úrodu pozbierate v pôdach ľahších a piesočnatých. Tieto pôdy sú na živiny síce chudobné, ale dobre ich je možno obohatiť hnojom alebo kompostom.
Zemiaky vysádzame od konca marca až po druhú polovicu mája, záleží na lokalite, aktuálnom počasí a teplotách (spoznáte to tak, že pôda bude mať v hĺbke jedného centimetra teplotu okolo 6–8 °C). Hľuzy zemiakov saďte asi 20 až 30 cm od seba (ak sadíte do hrobčekom, tak ich vytvorte od seba v tejto vzdialenosti), nikdy ale nie príliš hlboko. Hĺbka by mala byť zhruba o 1–2 cm väčšia, než je výšky hľuzy. Šesťdesiatpäť až sedemdesiat centimetrov by potom mala byť vzdialenosť jednotlivých riadkov, aby mali rastliny dostatok miesta, vzduchu a svetla. Pri výsadbe musia vrcholné očká smerovať nahor. Ak je hľuza vysadená naopak, pripravíte ju o množstvo zásobných látok a energie a oddialite tak začiatok rastu. Osadené riadky je nutné zahrnúť do výšky siedmych až pätnástich centimetrov. Dbajte na to, aby riadky boli rovné po celej dĺžke. Záhony zalejte a zemiaky udržiavajte stále mierne vlhké (potom veľmi rýchlo naklíčia). Po vzídení prvých listov ich znovu prihrňte, podporíte tým vývin hľúz a zároveň znemožníte rast burine. V susedstve zemiakov sa nedarí paradajkám, zle sa darí aj červenej repe, zeleru, hrachu a uhorkám. Rozumejú si naopak s kapustou, fazuľou, kalerábom alebo špenátom.
Zemiaky ohrozuje pleseň zemiaková. Pravidelná alebo preventívna ochrana sa vykonáva len u odrôd určených pre skladovanie, skoré odrody sú ohrozené ďaleko menej. Je nutné zabrániť prechodu plesne z vňate do hľúz. Ak nestihnete chemickú ochranu vňate, je potrebné napadnutú vňať z pozemku odstrániť (najlepšie pokosením tesne pri zemi). Zo škodcov je potom hrozbou pásavka zemiaková, ktorej larvy napadajú listy. Na malej ploche je ideálny ručný zber. Postrek insekticídmi je síce možný, na záhrade ale radšej dávajte prednosť iným metódam ochrany rastlín.
Po skorých a poloskorých odrodách, ktoré sa zbierajú v júni či júli, môžeme pestovaťnapr. kapustu pre skladovanie, špenát, kríčkovú fazuľu, kaleráb alebo čakanku.
