×
Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.
Vyhľadávanie v blogoch

Všetko o paprikách (časť 1.)

Paprika (Capsicum) je rod rastlín z čeľade ľaliovitých (Solanaceae). Pôvodne bola po dlhé storočia pestovaná indiánmi ako liečivá rastlina. Domovom tejto lahodnej plodovej zeleniny je Stredná Amerika. Pôvodné druhy sa vyznačovali vysokým obsahom kapsaicínu, ktorý spôsobuje štipľavosť u dnešných odrôd štipľavých paprík. Paprika sa do Európy dostala pri kolumbovských výpravách. Zo Španielska sa ich pestovanie rozširovalo ďalej na východ. Nezávisle od Kolumbových objavov sa v 16.–17. storočí rozšírila paprika do Európy z Maďarska ako turecké korenie. Odtiaľ tiež s najväčšou pravdepodobnosťou prišla na naše územie. Až v 19. storočí sa však začali objavovať dnešné odrody tzv. papriky sladkej. 

Dnes sa využívajú najmä dva druhy paprík. Prvým je paprika ročná (Capsicum annuum), ktorá má pôvod v Južnej Amerike (najskôr v Kolumbii). Pestuje sa v teplých krajinách ako južná Európa, Stredná a Južná Amerika, India a východná Ázia. Papriky hojne využívané pre výrobu korenia sú odrody druhu Capsicum frutescens, označované ako chilli. Prášok z týchto plodov priviezli do Európy Španieli ako indiánske korenie (nálezy spojené s chilli papričkami boli archeológmi objavené tiež v hrobkách v Peru). Rozšírila sa ponuka hybridných paprík, ktorých popularita v poslednej dobe rastie. Hybridné papriky majú vyššiu výnosnosť a sú odolnejšie voči chorobám, škodcov a nepriaznivým klimatickým podmienkam. Ich adaptabilita je tiež lepšia než u klasických odrôd. Stále ale platí, že tie najlepšie vlastnosti paprík sa prejavia len pri optimálnych podmienkach rastu – teda pri dobre výžive, teple a bohatej zálievke. 

Paprika je jednoročná rastlina koreniaca plytko. Stonka je vzpriamená, vidličnato delená. Listy sú jednoduché, dlhé, stopkaté a v tvare kopínato vajcovitého. Kvety sú biele alebo žltkasté. Plody sú vzpriamené alebo previsnuté bobule. Tvar plodu je guľovitý, paradajkový, kapsovitý, kužeľovitý alebo rohovitý. Farba od zelenej cez žltú až do červenej, niekedy aj fialovkasté plody. Semená sú žlté obličkovité a hladké.

Papriky sú veľmi bohatým zdrojom vitamínu C. V 100 g surovej papriky sa nachádza až 100–200 mg vitamínu C. Významnou zlúčeninou je aj karotén – ktorý dodáva paprikovým strukom sýtu farbu. Štipľavá chuť je spôsobená alkaloidom capsaicínom. Najviac ho nájdeme na vnútornej strane plodu. Capsaicín využívali domorodé indiánske kmene ako prostriedok na tíšenie bolesti a stimuláciu srdečnej činnosti. Má dráždivé účinky, preto nie je vhodné konzumovať štipľavé papriky pri podráždení a poruchách sliznice tráviaceho a močového ústrojenstva. Účinok silno štipľavých druhov paprík možno pocítiť nie len v oblasti úst, ale tiež aj v konečných úsekoch tráviacej sústavy. Paprika je potravinou s vysokými antioxidačnými schopnosťami, podporuje obranyschopnosť organizmu, má protizápalové účinky. Tým, že inhibuje zhlukovanie trombocytov a bráni oxidácii lipoproteínov pri nízkej hustote (LDL cholesterol), znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení. Podporuje prekrvenie pokožky, produkciu trepla, zvyšuje vylučovanie tráviacich štiav aj chuť k jedlu. Pretože 92–95 % hmotnosti papriky je tvorených vodou, množstvo makronutrientov – bielkovín, sacharidov a tukov je nízke. Celková energetická hodnota 100 g čerstvej papriky tak dosahuje len 20–25 kcal (80–105 kJ).

Related articles

Menu

Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.

Menu

Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.

Menu

Vytvorte si bezplatný účet na ukladanie obľúbených položiek.

Prihlásiť sa