Paradajky vypestujete i na terase. Ako na ich pestovanie?
Paradajky sú jednou z najzdravších zelenín, skvele chutia, pokiaľ dozrejú na slniečku, takže je lepšie si ich vypestovať, než konzumovať tie dovezené cez pol sveta, ktoré slniečko sotva videli. Ich sladkastá chuť a vôňa k letu patrí. Dobre vyzreté paradajky obsahujú množstvo vitamínu C, z ďalších vitamínov je významný predovšetkým provitamín A, vitamín PP, E, ale aj B6 a B12. Paradajky sú podobne ako baklažány alebo papriky teplomilnými rastlinami a vyžadujú preto slnečné polohy na záhrevných hlinitopiesočnatých pôdach. Ak ich pestujeme na záhone, patria medzi plodiny prvej trate, výborne znášajú hnojenie statkovými hnojivami.
Mali by sme sa vyvarovať opakovaného vysádzania po všetkých ľuľkovitých rastlinách, teda po zemiakoch, paprikách, baklažáne a najmä po paradajkách. Aby sa sadenice mladých rastlín optimálne vyvíjali, je dôležitý obsah fosforu a vápnika v pôde, ich zásoba by mala byť dostatočná po zapravení základného hnojenia na jeseň alebo aj na jar pri jarnom spracovaní pôdy. Hnojenie dusíkom je vhodné rozdeliť na dve časti, prvú pri základnom hnojení na jar a druhú v čase začiatku tvorby prvých plodov (cca o veľkosti 2 cm). Zásoba draslíka v pôde zase priaznivo ovplyvňuje veľkosť plodov.
Zhruba v druhej polovici mája je čas na výsadbu predpestovaných sadeníc do voľnej pôdy. Kríčkové paradajky nie je nutné vyväzovať ani vyštipovať. Paradajkám kolíkových odrôd v priebehu vegetácie pravidelne vyštipujeme bočné výhony a jediný hlavný výhon vyväzujeme k opornej konštrukcii. Na balkónoch a okenných parapetoch môžeme paradajky pestovať vo vreciach, kvetináčoch (ideálne sú samozavlažovacie). Kvetináče sú vhodné pre drobnoplodé odrody typu cherry, ktoré majú nízky vzrast, alebo na pestovanie previsnutých odrôd, v obmedzenom priestore sa im vzhľadom k celkovému habitu rastliny pomerne dobre darí. Pri výsadbe nezabudneme na drenážnu vrstvu na dne nádoby, ktorá poslúži k lepšiemu odvodu prebytočnej vody a prevzdušneniu koreňového balu.
Ak nemáme inú možnosť, môžeme skúsiť pestovanie vo vreciach, dá sa tak dosiahnuť aj skoršiu úrodu (vhodné sú silné vrecia, číre aj čierne). Na vreci odstrihneme roh, aby mohla odtekať prebytočná voda, naplníme kvalitným substrátom, rastliny zasadíme rovnakým spôsobom ako pri vonkajšej výsadbe a počas rastu ich vyväzujeme k opornému kôlu. Pri tomto spôsobe pestovania (obmedzený priestor) sa z pôdy často rýchlo vyčerpá vápnik a plody potom trpia suchými hnedými škvrnami proti stopke (suchá škvrnitosť z nedostatku vápnika), preto je nutné počas vegetácie rastliny prihnojovať vápenatými hnojivami.
Na klasickom záhone môžeme dobre pestovať kolíkové odrody. Šírka záhona by mala byť maximálne 1,5 až 2 m, aby sme mohli rastliny ošetrovať zo všetkých strán. Do skleníka či fóliovníka môžeme rastliny vysadiť skôr, zaručí nám tak aj skorší zber a tiež lepší zdravotný stav, pretože na rastliny neprší (výkyvy teplôt a dažďa sú totiž príčinou vzniku obávanej plesne zemiakovej, ktorá našu snahu zničí). Skleník či fóliovník musíme pravidelne vetrať, zaistiť prístup hmyzu pre dobré opeľovanie kvetov.
