Paradajky vypestujete i na terase. Ako na ich pestovanie?

Paradajky sú jednými z najzdravších zelenín, ba i vynikajúco chutia, ak dozrejú na slniečku. Preto je lepšie si ich vypestovať, ako konzumovať tie dovezené cez polku sveta, ktoré slniečko sotva videli. Ich sladkastá chuť a vôňa k letu patria. Dobre dozreté paradajky obsahujú množstvo vitamínu C, z ďalších vitamínov je významný hlavne provitamín A, vitamín PP, E, ale i B6 a B12.

Rajčiaky sú podobne ako baklažány alebo papriky teplomilnými rastlinami a vyžadujú preto slnečné polohy na výhrevných hlinito-piesočnatých pôdach. Ak ich pestujeme na záhone, patria medzi plodiny prvej trate, výborne znášajú hnojenie maštaľnými hnojivami. Mali by sme sa vyvarovať opakovaného vysádzania po všetkých ľuľkovitých rastlinách, teda po zemiakoch, paprikách, baklažáne a hlavne po samotných rajčiakoch. Aby sa sadenice mladých rastlín optimálne vyvíjali, je dôležitý obsah fosforu a vápnika v pôde. Ich zásoba by mala byť dostatočná po základnom hnojení na jeseň alebo aj na jar po jarnom spracovaní pôdy. Hnojenie dusíkom je vhodné rozdeliť na dve časti, prvú pri základnom hnojení na jar a druhú v čase začiatku tvorby prvých plodov (cca s veľkosťou 2 cm). Zásoba draslíka v pôde zase priaznivo ovplyvňuje veľkosť plodov.

Zhruba v druhej polovici mája je čas na výsadbu predpestovaných sadeníc do voľnej pôdy. Kríčkové paradajky nie je nutné vyväzovať ani vyštipovať. Paradajkám kolíkových odrôd v priebehu vegetácie pravidelne vyštipujeme bočné výhonky a jediný hlavný výhonok vyväzujeme k opornej konštrukcii. Na balkónoch a okenných parapetách môžeme rajčiaky pestovať vo vreciach, kvetináčoch a truhliciach (ideálne sú samozavlažovacie). Truhlice a kvetináče sú vhodné pre drobnoplodé odrody typu cherry, ktoré majú nízky vzrast, alebo na pestovanie previsnutých odrôd. V obmedzenom priestore sa im vzhľadom k celkovému habitu rastliny pomerne dobre darí. Pri výsadbe nezabudneme na drenážnu vrstvu na dno nádoby, ktorá poslúži k lepšiemu odvodu prebytočnej vody a prevzdušneniu koreňového balu.

Ak nemáme inú možnosť, môžeme skúsiť pestovanie vo vreciach, dá sa tak dosiahnuť i skorší zber (vhodné sú silné vrecia, číre i čierne). Na vreci odstrihneme roh, aby mohla odtekať prebytočná voda a naplníme ho kvalitným substrátom. Rastliny zasadíme rovnakým spôsobom ako pri vonkajšej výsadbe a počas rastu ich vyväzujeme k opornému klu. Pri tomto spôsobe pestovania (obmedzený priestor) sa z pôdy často rýchlo vyčerpá vápnik a plody tak trpia suchými hnedými škvrnami (suchá škvrnitosť z dôvodu nedostatku vápnika). Preto je nutné počas vegetácie rastliny hnojiť vápenatými hnojivami. Na klasickom záhone môžeme dobre pestovať kolíkové odrody. Šírka záhonu by mala byť maximálne 1,5 až 2 m, aby sme mohli rastliny ošetrovať zo všetkých strán.

Do skleníka či fóliovníka môžeme rastliny vysadiť skôr, zaručí nám to i skorší zber a tiež lepší zdravotný stav, pretože na rastliny neprší (výkyvy teplôt a dážď sú totiž príčinou vzniku obávanej plesne zemiakovej, ktorá našu snahu zničí). Skleník či fóliovník musíme pravidelne vetrať, zabezpečiť prístup hmyzu pre dobré opeľovanie kvetov.  Rastliny v každom prípade zalievame zásadne ku koreňom, aby sme zároveň nezmáčali listy. Proti rastu buriny sa odporúča pestovať rajčiaky na čiernej netkanej textílii alebo mulčovanie.

Súvisiace produkty

Nastavenia

Kliknutím zobrazíte viac produktov.
Neboli nájdené žiadne výrobky.

Menu

Vytvorte si bezplatný účet na ukladanie obľúbených položiek.

Prihlásiť sa