Sasanky na záhrade vykúzlia farebné koberce

Šľachtené kultivary však môžu svojimi rôznofarebnými kvetmi skrášliť od jari do jesene aj naše záhrady. Meno anemone pravdepodobne pochádza z gréčtiny (Anemos = vietor) a bolo inšpirované skutočnosťou, že sa kvety mnohých druhov sasaniek rozhýbu aj v miernom vetre.

Sasanky (Anemone) sú nízkeho až vyššieho vzrastu (10-90 cm), listy majú zložené alebo delené a patria medzi trvalky. Zaraďujeme ich do čeľade pŕhlivcovitých. Na pestovanie v našich podmienkach sú veľmi vhodné. Pôvodom sú totiž zo severnej pologule. Niektoré druhy vyrastajú z hľuzy, iné majú plazivé podzemky a ďalšie klasické zväzkovité korene. Kvety môžu vyrastať jednotlivo, ale aj v kvetenstvách a podľa druhu či kultivaru sú rôzne sfarbené – biele, fialové, modré, ružové, červené – v rôznych odtieňoch.

Sasanky sa hodia ako podrast pod stromy, na záhon a do skaliek, vyššie kultivary sú vhodné aj k rezu. Do skaliek volíme drobnejšie druhy s menšími kvetmi, ktoré však vyniknú aj vo väčších skupinách na voľných miestach pod stromami a kríkmi. Tradičné záhonové sasanky majú často vyšší vzrast, farebné kvety dosahujú až 9 cm v priemere (sú vhodné aj pre rez).

Pred výsadbou hľúzky namočte na 12 hodín do vlažnej vody a až potom ich vysádzajte na záhon. Jarným druhom vyhovujú miesta slnečné, rastliny kvitnúce od leta do jesene potrebujú skôr polotienisté miesto. Pôda by mala byť humózna, hlinitopiesočnatá a dobre priepustná, bohatá na živiny. Niektoré druhy sasaniek majú radšej pôdu mierne kyslú, iné zase neutrálnu až mierne zásaditú (je potrebné zistiť pri kúpe). Substrát udržujeme mierne vlhký. Odkvitnuté kvety vyšších druhov po odkvitnutí odstránime. Sasanky prežijú aj v mrazivých teplotách (zhruba do -12 ° C). Pri nižších teplotách je nutné rastlinky vyňať zo záhonu a založiť ich do bezmrazitého priestoru do rašeliny. Vysádzajú sa potom koncom marca, alebo začiatkom apríla.

Táto krásna, pestro kvitnúca rastlinka však klame stonkou, je jedovatá! Obsahuje látky ako protoanemonin (je toxický), kyseliny anemonovú, isoanemonovú a anemoniovú, saponíny a údajne aj stopy alkaloidov, v podzemku je ďalej obsiahnutý arginín. Otrava sa prejavuje podobne ako u iskierníka prudkého, tj. zvracaním, bolesťami tráviaceho ústrojenstva, hnačkou, zápalom obličiek, pri kontakte s pokožkou môže vyvolať jej zápal, v očiach zápal spojiviek.